ETERNIT

ETERNIT - azbestocementová krytina (od 20. stor.) - podľa rakúskej ochrannej známky (Eternit) - utvorenej azda na základe latinského výrazu aeternus, večný, nesmrteľný (asi narážka na trvanlivosť krytiny?), súvisiaceho s latinským výrazom aetas, vek

in: Ľubor Králik, Stručný etymologický slovník slovenčiny, Veda, Bratislava, 2015

Vždy som si myslel, keď som ako  malé dieťa chodieval k babke na dedinu, a rozprávala o eternite, že je to (takisto ako brizolit) asi hovorový, v dialekte používaný názov pre sivú, nevzhľadnú strešnú krytinu, ktorá však bola oveľa ľahšia ako dovtedajšie pálené škridly. No bol som ďaleko od pravdy. Jednak to s dialektom nemalo nič spoločné, a jednak to bola (je) ochranná výrobná značka rakúskej stavebnej firmy "Eternit". Už v roku 1894 začal Ludwig Hatschek (asi pôvodne Ludvík Háček), pôvodom z Moravy, vyrábať azbestom vystužené cementové dosky. Výrobný postup si nechal patentovať a následne na to pomenoval svoju firmu Eternit. Latinské slovo aeternus znamená večný. Bola to zrejme narážka na to, že táto strešná krytina vydrží naveky. Vydržala by, pokiaľ by sa v druhej polovici 20. storočia nezistilo, že azbest obsiahnutý v eternite je vysoko karcinogénny. Drobné, mikroskopické čiastočky azbestu sa pôsobením vonkajších vplyvov môžu uvoľňovať do ovzdušia a následne vdychovaním usádzať sa na povrchu pľúc. Vlákna azbestu na pľúcach môžu následne spôsobiť azbestózu. Nepríjemnosťou tejto choroby je to, že sa môže prejaviť až po 20 rokoch od vdýchnutia azbestových vláken. Liečenie tohoto ochorenia nemé priaznivé vyhliadky.

V minulosti sa v našich končinách používala eternitová krytina vo veľkom rozsahu, kvôli jednoznačným výhodám (menšia hmotnosť, ľahká manipulácia, nižšia cena). Po roku 1990 sa postupne prestala používať a v prípadoch výmeny eternitu za akúkoľvek inú krytinu platia v súčasnosti veľmi prísne pravidlá, keď podľa zákona môže odstrániť starú eternitovú krytinu len certifikovaná firma, ktorá to realizuje v špeciálnych ochranných oblekoch a starú krytinu odváža na skládku nebezpečného odpadu. Cena  stúpa do astronomických výšok. Na jeden priemerný dom to môže vyjsť i 2500 eur. Ak by ste uvedenú činnosť realizovali sami, tak sa dopustíte porušenia zákona (so sankciami - až do výšky viac ako 160 eur) a na druhej strane si môžete nezvratne poškodiť vaše zdravie. S azbestom totiž nie sú žiadne srandy.

V súčasnosti sa ešte stále používa názov "eternit", avšak výrobky už nie sú spevňované azbestom, ale namiesto neho sa používajú celulózové a sklené vlákna.